Tie z vás, ktoré hľadajú diár na rok 2016 sa už mohli nechať inšpirovať mojim minulým článkom. Musím povedať, že táto téma je rok čo rok jednou z najčítanejších a najvyhľadávanejších a mňa skutočne teší, že moje niekoľkohodinové pátrania po diároch majú taký krásny úspech. Keďže aj môjmu elegantnému hnedému diáru tento rok končí náhradná náplň, potrebujem nový debilníček a preto som už pri tvorení článku Diáre 2016 rozmýšľala, ktorého z kandidátov si objednám.

Nakoniec som si uvedomila, že mi ani jeden diár nikdy tak úplne nevyhovoval a prečo teda míňať prachy na niečo, čo zase nebudem naplno využívať len kvôli tomu, že to má úzke či nízke riadky, že je to príliš veľké na nosenie v kabelke, že to je málo veselé, whatever... A tak som sa rozhodla, že...

...že si tento rok vyrobím diár sama. Veď konieckoncov obal už mám a vytvoriť si vlastné sekcie, ktoré uspokoja všetky moje potreby, je to najlepšie čo mi mohlo v súvislosti s diárom napadnúť. No a presne o tom bude dnešný článok, ktorý môžme kľudne považovať aj za DIY návod alebo ďalšiu inšpiráciu. Keďže som donekonečna premýšľala, ako diár vytuningovať, čo všetko v ňom potrebujem mať atď., jeho výroba mi zabrala tri dni. Samozrejme nie celých 72 hodín, nebojte, až taký blázon nie som. Len viete ako to je - robíte, robíte, potom si pustite seriál, potom si dáte kávičku, obedík, vyvenčíte psov a zrazu je čas spať. No ale späť k tomu, ako som si vyrábala diár. 

Všetko čo som potrebovala, som už mala doma, takže ma to nestálo ani cent navyše, ale pochopiteľne záleží od vás čo doma bežne máte a ako si chcete diár vyzdobiť. Ako som už vravela, mnohé diáre (aj keď majú pekný obal), sú pre mňa príliš fádne a preto som sa rozhodla, že môj vlastný diár bude skrátka iný. Namiesto klasického bieleho papieru som vsadila na zábavnosť farebných listov, ktoré mi zároveň dovoľujú odlíšiť jednotlivé obdobia. Stačilo ich nastrihať na požadovanú veľkosť, nakresliť okná pre jednotlivé dni, vypísať dátumy, urobiť dierky a založiť do obalu. Ľahké ako facka. Aby som nebola limitovaná nejakými riadkami a aby som si mohla do diára aj kresliť, nechala som priestor pre jednotlivé dni úplne voľný. Na každom liste mám 7 okienok od pondelka do nedele, takže nie je problém zorientovať sa. Víkendové okienká sú polovičnej veľkosti. Jednotlivé farby mesiacov som zoraďovala podľa toho, s akým ročným obdobím sa mi spájajú -  modrá pre mňa znamená chlad a teda zimné mesiace sú modré. Ako sa pomaly otepľuje a začína jar, chladná modrá prechádza do svetlo-žltej, svetlo-zelenej a svetlo-ružovej. Letné mesiace jún až august, kedy už slniečko pracuje na plné obrátky, sú krásne veselé a tvoria ich sýto-zelené a sýto-žlté papiere, september považujem za začiatok jesene a preto som ho ladila do oranžovej farby, v októbri a novembri pokračujem sýto-červenou no a na konci novembra a v decembri opäť nastupuje ľadová svetlo-modrá. 

Avšak to je len prvá časť môjho diáru pre rok 2016. Keďže popri budúcom zamestnaní chcem aj naďalej viesť tento blog, rozhodla som sa druhú polovicu diáru venovať práve blogovým záležitostiam. Prvú sekciu druhej polovice diáru otvára blog planner, teda blogový plánovač. V tomto prípade som vsadila na romantiku a striedajú sa tu svetloružové listy so svetlozelenými. Je to také to nežné dievčenské kombo, ktoré skrátka milujem. Výroba opäť nebola ničím zložitým, jednoducho len 12 listov, z ktorých každý slúži pre jeden mesiac a je rozdelený na 30 okienok. Čo okienko, to nový deň a tak mám rýchly prehľad o tom, aký článok kedy vyšiel alebo na kedy je naplánovaný. V podstate je to to isté, čo som vám už ukazovala v článku Organizácia blogu, ibaže v menších rozmeroch. :-)

Do ďalšej sekcie som zaradila prázdne listy, ktoré budú slúžiť ako priestor pre blogové nápady. Či už mi napadne super téma na článok, alebo si budem chcieť zapísať nejaké poznámky k dizajnu, tu sa budem môcť vyšantiť do zbláznenia. Pre túto sekciu som zvolila kombináciu svetložltých a svetlomodrých papierov, ktoré som ponechala čisté. 

Predposledným oddelením blogovej časti je štatistika. Netvárme sa, že nás čísla nezaujímajú. Vedenie štatistiky je skvelý spôsob ako zistiť, či sa v blogu posúvate vpred, alebo stojíte namieste. Ak váš blog rastie, rastie aj vaša motivácia pokračovať. Na prvej strane štatistík mám okienka pre jednotlivé mesiace, do ktorých si budem zapisovať mesačnú návštevnosť.  Potom nasledujú prázdne listy, do ktorých si budem zapisovať, z ktorých krajín prišli moji čitatelia a kľúčové slová a témy, ktoré ich na môj blog priviedli a zaujali. 

Aby mi diár nepripomínal len povinnosti, ale symbolizoval pre mňa tiež radosť zo života, rozhodla som sa na začiatok i na záver zaradiť niečo, čo na mňa bude pôsobiť tak trochu relaxačne, upokojujúco a možno dokonca aj motivačne. Na prvé tri strany som si sama nakreslila motívy z mojej obľúbenej a veľmi inšpiratívnej knihy Malý Princ, konkrétne obrázok otvoreného a zatvoreného veľhada, obrázok Malého Princa na svojej planéte a obrázok Malého Princa na lúke s líškou. K otvorenému veľhadovi som pripísala vlastnú myšlienku, ktorá ma veľmi motivuje a ktorá vyjadruje to, čo v tejto kresbe vidím mojimi očami. Tá myšlienka znie: "V živote narazíš na ľudí, ktorí nebudú rozumieť tvojmu svetu. To však nie je dôvod, aby si prestala byť sama sebou. Rob to, čo miluješ a vždy budeš milovať svoj život." 

Pár záverečných stránok som ešte polepila peknými obrázkami, ktoré vo mne vyvolávajú pocity radosti - krásne upravené nechty a nádherné líčenie od Catrice, obrázok Haliny Pawlowskej, ktorú už od mojich detských čias milujem a ktorá napísala niekoľko skvelých kníh, za ňou je stránka s úžasnou Halle Berry, obrázky miest kam by som sa raz chcela pozrieť (napr. Sydney), no a úplne na záver fotky šťastných ľudí na pláži, dievčatka s balónmi, fotka pána kvetinára s kyticou ruží či obrázok slečny so zväzkom mrkiev. 

Už od začiatku fungovania blogu Sue and colours vám rok čo rok prinášam tipy na diáre pre nadchádzajúci rok a za ten čas sa tu už objavila skutočne slušná zbierka diárov najrôznejších štýlov. V roku 2013 som vám ukazovala diáre z časopisov, v roku 2014 bola reč o mojich kalendároch a diároch z Lidlu, no a v článku diáre na rok 2015 som vám priniesla niekoľko ďalších desiatok tipov kde kúpiť dobrý a šikovný diár. Nuž a čo nás čaká tento rok?

Pre článok "Diáre na rok 2016" som pre vás vyhľadala v eshopoch rovných 69 krásnych diárov pre budúci rok takže pevne verím, že si vyberiete. Samozrejme nebudú chýbať ani obľúbené značky diárov ako sú Moleskine a Paperblanks. No a z motívov to bude opäť takzvaná všehochuť - zvieratá, vzorované diáre, diáre s námetom Star Wars, Hobbit, Peanuts (Chuck and Snoopy), Mickey a Minnie Mouse, Angry Birds, Malý Princ, nejaké hipsterské motívy, obľúbené metropolitné mestá (New York, Londýn, Benátky) a tohtoročnou špecialitkou bude fitness diár, mandala diár, motivačný diár, diár Paulo Coelho 2016, jóga diár a niekoľko ďalších chuťoviek. A aby sa vám ľahšie nakupovalo, v závere článku nájdete odkazy, kde sa dá konkrétny diár na rok 2016 kúpiť (Martinus, Panta Rhei...)

1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10

11 / 12 / 13 / 14 / 15 / 16 / 17 / 18 / 19 / 20

21 / 22 / 23 / 24 / 25 / 26 / 27 / 28 / 29 / 30

31 / 32 / 33 / 34 / 35 / 36 / 37 / 38 / 39 / 40

41 / 42 / 43 / 44 / 45 / 46 / 47 / 48 / 49 / 50

fitness diár / paperblanks diáre / moleskine diáre

  Som zaskočená!

Hneď v úvode svojho rozhorčenia vás musím varovať - tento článok bude dosť kontroverzný, mierne agresívny a hlavne plný moralistických kecov, takže čítanie je len na vlastnú zodpovednosť! 

Dnes mi sesternica poslala link na ďalší skvostný článok nášho hriešne dobrého mesačníku Eva. Autorka v ňom upozorňuje na krásu priestorovo výraznejšej modelky Tess Holliday. A ja si tak hovorím - ľudia, vám to už načisto j*be? 

Tí čo ma poznáte, viete, že sama nie som nositeľkou veľkosti šatstva S/M a v obchodoch si to mierim rovno k eLkovým (po Vianociach často tiež k iXeLkovým) stojanom. Nedostatok pohybu a pochybná internátna strava mi po piatich rokoch na univerzite pridali nelichotivých 25kg na váhe, takže niečo ako dvojdielne plavky sú pre mňa nočnou morou a zároveň vytúženou odmenou, ktorá na mňa bude čakať v cieľovej rovinke môjho nového životného štýlu (o tom potom)... 

Aj keď sama bojujem s nemalou dávkou kíl navyše, ostávam pobúrená pri onej skvostnej vete "Tess  bola vždy plnoštíhla, no jej súčasný stav už hraničí s obezitou."

 Hraničí? Vážne? HRANIČÍ? 

Neviem ako vy, ale ja osobne mám taký pocit, že naša milá Tess je už dávno za hranicou únosnosti... 

Pravdepodobne nová hviezda PLUS SIZE modelingu má prosím pekne 130 kilogramov a my sa tu ideme baviť o hranici s obezitou? Prosím? To akože vážne? Osobne síce neznášam keď sa chudí ľudia navážajú do tých obeznejších a popravde áno, chcelo by to kúsok viac tolerancie, ale čo je moc to je moc. To sa teraz budeme tváriť, že síce nie je v pohode vážiť 40kg a vygrcať každé sústo pomaly ešte skôr než ho prehltnete, ale stotridsať kíl je úplne normálna vec, lebo takto nejako údajne vyzerá väčšina žien? Nie vážení a milí, takto normálna žena nevyzerá, nemala by tak vyzerať! Takáto váha je pri priemernej výške ženy podľa BMI (body mass index) ďaleko za hranicou extrémnej (morbídnej) obezity. BMI vyššie ako 30 je prejavom obezity, BMI vyššie než 40 bodov poukazuje na extrémnu obezitu. Tessino BMI sa pohybuje nad hodnotou 45, takže o nejakej hranici s obezitou si môžeme nechať iba zdať, milá pani redaktorka z Evy.

Chce sa mi kričať. Kričať na tento svet, na ľudí v ňom, na nezodpovednosť modelingových agentúr, ktoré nás jeden rok presviedčajú, že normálna žena má mať 40 kíl aj s topánkami a druhý rok zase, že je v poriadku trpieť morbídnou obezitou. Nie je, nie je to v poriadku! Otvorte už konečne oči a neskáčte z jedného extrému do druhého. Nesnažte sa ľudí presvedčiť, že je normálne sa o seba nestarať, že je normálne kašľať na vlastné telo, že je normálne nechať veci zájsť až takto ďaleko a ešte sa tým chváliť na instagrame. Mimochodom práve tam má drahá Tess takmer milión fanúšikov. 

Áno, teraz sa zase ja správam pokrytecky ako všetky tie 50 kilové kočky, ktoré na mňa celú vysokú školu zazerali a kvôli ktorým som ešte viac znenávidela svoje telo a vlastne aj samú seba. Ale tie isté dievčatá, ktoré vídavam deň čo deň na facebooku v krásnych handrách, sú pre mňa inšpiráciou k zdravšiemu životu. Sú to bosorky aj víly zároveň. Stále ma udivuje aké sú krásne a práve vďaka tomu som sa odhodlala po piatich rokoch, za ktoré by som si najradšej poriadne nakopala zadok, so sebou robiť niečo viac ako len chodiť na jednu hodinu body worku týždenne. Takže ďakujem vám dámy, ste mojou inšpiráciou!

Je pravdou, že by sme ako ľudia mali byť voči svojmu okoliu viac tolerantní, viac empatickí a tiež je pravdou, že mnoho prípadov obezity je spôsobených kvôli zdravotným poruchám, za ktoré človek jednoducho nemôže, ale takisto platí, že sú tu tisíce ľudí, ktorí jednoducho iba kašlú na všetko a sproste sa prežierajú. Alebo sa ani nemusia prežierať, len sú jednoducho leniví kopnúť do vrtule a trpia nedostatkom pohybu, čo je presne môj prípad. A práve preto je potrebné zamyslieť sa nad tým, čo je ešte prijateľné a čo už je nevkusné a predovšetkým zdravie ohrozujúce. Dokedy sa budeme ešte vzájomne utešovať a povzbudzovať, keď očividne máme problém s váhou? Ono každé učenie v štýle "maj rada samú seba" alebo "big girls you are beautiful" vedie len a len k zhoršeniu fyzického stavu, aj keď psychicky vás to už nebude trápiť. A práve to je na tom to najhoršie - že sa zmierite so situáciou, v ktorej ste sa ocitli. Verte mi, sama som si nahovárala, že mám mať rada samú seba aj s kilami navyše a ostatní nech sa idú bodnúť. Ale to nie je riešenie. Nepomôže to vyriešiť ten hlavný problém, ktorým je obezita. Človek jednoducho potrebuje tú pomyselnú facku od svojho okolia aby sa prebral a priznal si, že toto už sakra nie je normálne.. Až vtedy keď tú facku dostanete, budete skutočne chcieť so sebou niečo robiť. Milosrdnosť okolia je niekedy síce fajn vec a je aj vcelku potrebná, ale zase odtiaľ potiaľ... 

Niekedy mám pocit, že ľudstvo už ozaj nevie čo so sebou a akoby zabudlo na staré známe porekadlo - zlatá stredná cesta..  Jednoducho sa už prosím vás vyserte na to skákanie z jedného extrému do druhého. Ani jeden spôsob nie je zdravý a nahovárať si, že každá veľkosť je krásna, je veľmi ale veľmi naivné a predovšetkým nebezpečné. Tak ako vás môže do nemocnice dostať anorexia či bulímia, takisto rýchlo vás tam dostane aj obezita. Keďže som na vlastnej koži pocítila akúsi šikanu zo strany môjho okolia, môžem povedať, že utešovanie samej seba vec nevyrieši, práve naopak. Pevne verím a dúfam, že jedného dňa sa v časopisoch budú objavovať skutočne zdraví ľudia a že ľudstvo na tom bude tak dobre, že sa vrátime do starých dobrých koľají, kedy sa na vešiakoch objavovali len tri veľkosti - S, M, L. Žiadne štítky XXS ani XXL by sa nemali stať väčšinovým stavom populácie. Chápem, že niektorí ľudia jednoducho nemôžu schudnúť a takisto je veľa žien, ktoré naopak majú problém pribrať. Ale to všetko by malo byť akceptované len v prípade, že sú tieto stavy spôsobené zdravotnými poruchami. V žiadnom prípade by nemalo ísť o zámerné trýznenie seba samej. Otvorme oči! Je to jednoducho neprijateľné aby si ľudia takto vedome ubližovali. 

Aký je váš názor na túto problematiku? Pripadá vám normálne, že je morbídna obezita podporovaná modelingovými agentúrami?

Malá zaujímavosť na záver:

Počas môjho štúdia na univerzite sme na predmete Biometrika zostavovali akýsi diagram, do ktorého sa zbierali údaje stoviek ľudí po dobu viac než 10 rokov. Boli to údaje ako výška, váha, obvod zápästia a podobne. Z výsledkov vyplývalo, že zatiaľ čo v roku 2006 bola priemerná hodnota obvodu zápästia u žien vo veku 18-19 rokov na úrovni 17-18cm, v roku 2011 toto číslo kleslo na 13cm. Veľký rozdiel bol zistený aj v priemernej váhe, pričom pred deviatimi rokmi bola priemerná váha o 10 kilogramov vyššia než v súčasnosti. To sú zmeny, čo? A s každou novou generáciou si nahovárame, že je to normálne...

PS: Aby v diskusii nedochádzalo k nedorozumeniam, týmto článkom nemierim k tomu, že by Tess predstavovala niečo odporné a nemala by ani vyliezať z domu. Vôbec nie! Aj veľká žena môže byť krásna, ale treba si uvedomiť, že extrémy nie sú zdravé. Cieľom môjho článku bolo poukázať na podľa mňa nesprávne myslenie tohoto sveta, v ktorom údajný ideál krásy je prezentovaný vo veľkej miere práve nezdravými ľuďmi z jednej alebo druhej extrémnej skupiny. Ako môže dospelý človek napísať, že Tess Holliday hraničí s obezitou, keď je do očí bijúce, že je extrémne obézna? A o to tu ide. Zatvárame oči pred tým, čo je jasným problémom, dokonca nám to média predhadzujú na obdiv. Áno, správne oblečená a pekne nalíčená bude aj Plus size žena vyzerať úchvatne a to je v poriadku. Ale nemalo by to byť ospravedlnením toho, že sa nestaráme o svoje telo tak, ako si to zaslúži.

zdroj fotografií: www.eva.cas.sk

Mnohé z vás vďaka facebooku vedeli, že sa cez víkend chystám do Košíc na stretnutie so Ziajou a blogerkami a mnohé z vás netrpezlivo čakali na report z tohto milého eventu. Vualá, dočkali ste sa! Dnešný článok bude celý venovaný kozmetickej značke Ziaja a mojim blogovým kolegyniam. 

Na toto stretnutie som sa tešila už od nepamäti a to najmä z dvoch dôvodov - milujem značku Ziaja (a kto nie, že áno?!) a chcela som osobne spoznať ďalšie blogerky, ktoré som až do soboty poznala len z obrazovky môjho počítača. Konečne nadišiel ten deň a ja som od nadšenia nemohla ani zaspať. Po necelých troch hodinách pretáčania sa v posteli prišiel čas vstávať. Na stanici som netrpezlivo vyčkávala na autobus a tešila sa ako malé dieťa na Ježiška. Celú cestu som sa usmievala od ucha k uchu a rozmýšľala o tom, aké to celé bude. Veľa ľudí o mne nevie, že som vlastne spočiatku dosť hanblivá osôbka a chvíľu mi trvá kým sa uvoľním. Potom však príde druhý extrém povahy blížencov a síce, že ma v rozprávaní nikto nedokáže zastaviť.

Našťastie sme si s babami veľmi rýchlo sadli a konverzácia prebiehala úplne prirodzene. V spoločnosti zastúpenia značky Ziaja, ako i ostatných blogerok som sa cítila veľmi príjemne. Celé stretnutie prebiehalo úžasne priateľsky, takže si vlastne dievčatá môžu samé za to, že som sa v ich prítomnosti rozkecala možno až priveľmi - sorry dámy, na niekoho sa vyhovoriť predsa musím :-)

Prvá hodinka a pol zbehla skutočne rýchlo, dozvedeli sme sa kopec nových informácií o značke Ziaja, hlavne o histórií a pozadí jej vzniku. Zaujímavosťou boli aj informácii o predajnosti konkrétnych línií a ako asi správne predpokladáte, najobľúbenejšou je línia produktov kozie mlieko, o ktorých ste sa mohli čo-to dočítať už aj na mojom blogu - recenzia krému na ruky s kozím mliekom, recenzia na telové mliečko s kozím mliekom a recenzia na pleťovú masku s kozím mliekom. V predajni v košickej Optime sme s babami ovoňali všetko čo sa dalo. Toľko voňavých výrobkov na meter štvorcový nenájdete hádam nikde. Predajný ostrovček Ziaja sa pýši viac ako 400 výrobkami, takže pri jeho návšteve určite neodídete s prázdnymi rukami - ani nám sa to nepodarilo. Ak náhodou nemáte možnosť pricestovať do Košíc, môžete tejto značke úplne podľahnúť prostredníctvom eshopu DobráKozmetika.sk, ktorý ponúka nemenej širokú škálu produktov značky Ziaja.

Keď už nám po ceste poriadne vyhladlo, presunuli sme sa do Olive restaurant, kde sme svoje brušká potešili chutným spoločným obedom. Zo všetkých tých lákavých pokrmov som si vybrala lososovú polievočku. Tomuto skvostu na tanieri neodolala ani naša Peťka, ktorej touto cestou srdečne ďakujem za skvelý event.

S plným žalúdkom sa nám konverzovalo ešte o čosi lepšie a prebrali sme najrôznejšie témy. Bolo fajn spoznať všetky tieto skvelé ženy aj z trocha iného uhla, než sme zvyknuté v rámci blogosféry. Atmosféra bola veľmi príjemná a uvoľnená a náš program pokračoval v nechtovom salóne Naylah Nail, kde sme podstúpili príjemnú manikúru spojenú s masážou rúk.

Po tomto neopísateľnom hodinovom rozmaznávaní sme sa opäť zišli v predajni Ziaja, kde sme mali možnosť vybrať si niekoľko produktov. Poviem vám, človek by sa tam najradšej celý nasťahoval, pretože vybrať si z takého množstva skvelých vecí je priam nemožné. Veď ani ja som sa neudržala a dokúpila som si ešte niekoľko ďalších produktov, ktoré vám určite predstavím v ďalších článkoch. V rýchlosti vás len jemne navnadím na čo všetko sa môžete tešiť počas najbližších týždňov a mesiacov. Budúcimi hviezdami bude rozhodne Ziaja vlasová kozmetika, pleťové masky, antibakteriálna pleťová kozmetika pre aknóznu pleť, kakaový balzam na pery, micelárne pleťové mliečko, veľmi obľúbený antiperspirant Blocker a v neposlednej rade aj gélový peeling na tvár a telo z novej línie olivové listy. Samozrejme som neodolala ani olivovému telovému maslu, ktoré som vám predstavila ako jeden z prvých produktov od Ziaje.

Nemyslite si však, že táto značka ponúka len produkty pre mladé ženy, práve naopak. Ziaja pokrýva pleťovú, telovú, vlasovú a intímnu starostlivosť od narodenia až po starobu. V ponuke sú totižto produkty určené bábätkám, malým deťom, pubertálnym potomkom, mladým i dospelým ženám, ženám po päťdesiatke i našim starým mamám. Ak na svoje bábätko ešte len čakáte, určite vás zaujme rada Mamma Mia, ktorá je určená tehotným ženám a ženám po pôrode. V tejto línii sa nachádza  gél na intímnu hygienu, krém proti striám, lanolínová masť na bradavky počas tehotenstva a v období kojenia a tiež spevňujúce telové maslo, ktoré určite oceníte po pôrode.

Ako som už povedala, Ziaja myslí ozaj na každého z nás, o čom svedčí nekonečné množstvo línií navrhnutých pre každý vek a typ pleti. Dokonca aj keď trpíte atopickou dermatitídou, Ziaja má pre vás celý rad produktov. Výnimkou nie sú ani muži, ktorí môžu vyberať zo širokej škály produktov. Tá zahŕňa všetky potrebné produkty od antiperspirantov cez šampóny až po kozmetiku na holenie a ošetrenie pokožky po holení.

Čo ste možno netušili je, že medzi sortimentom tejto značky nájdete aj obľúbené BB a CC krémy. Tu môžete vyberať až z troch prevedení - zelený upokojujúci CC krém pre citlivú pleť, modrý BB krém pre mastnú a zmiešanú pleť (tento sa predáva v dvoch odtieňoch) a ružový BB krém pre normálnu pleť (opäť dva odtiene - prirodzený a opálený).

Nebojte, o produktoch značky Ziaja sa dočítate aj v ďalších mojich článkoch, avšak nateraz pokračujem v rozprávaní o našom stretnutí. Keď sa nám po niekoľkých minútach podarilo vybrať si našich nových voňavých kamarátov, ktorých si odnesieme domov, smerovali naše kroky na ďalšie posedeníčko v historickom centre Košíc. Počasie bolo ozaj krásne a tak nám nič nebránilo v príjemnej prechádzke a návšteve Dómu svätej Alžbety. Na chvíľu sme sa ešte posadili v mestskom parku a hľadali príjemný podnik, v ktorom zakotvíme. Nakoniec zvíťazila Republika Východu, kde sme si dopriali ďalšie chutné občerstvenie a osviežujúce pitivo. Naše nekonečné rozhovory pokračovali aj tu a hoci na nás padala únava, tešili sme sa z príjemnej atmosféry nášho stretnutia. Až do večera sme rozoberali všetko možné i nemožné, avšak ako to už býva zvykom, niekedy musí prísť čas, kedy sa treba vrátiť domov...

Zo stretnutia so značkou Ziaja a kočkami blogerkami som odchádzala naozaj príjemne unavená a vďačná za kopec nových zážitkov a skúseností. Všetky sme sa zhodli na tom, že by sa takéto blogerské stretka mohli konať i častejšie a vo väčšom počte, pretože predsalen je príjemné spoznať svoje blogové idoly aj naživo. Ak by ste boli zvedavé, kto všetko sa vlastne na stretnutí so Ziajou objavil, tak to boli vám určite veľmi dobre známe tváre z blogov:

1. www.biancaprincipessa.blogspot.sk

2. www.bynicka.blogspot.sk

3. www.mimslady.blogspot.sk

4. www.purpurovalastovicka.blogspot.sk

5. www.saveonbeautyblog.blogspot.sk