Ahojte, krásky!
Veľká noc je konečne za nami a ja pevne verím, že ste sa oblievačke vyhli rovnako ako ja. Teda samozrejme za predpokladu, že k nej pociťujete totožný odpor. Ako tak pozerám z okna, slnko sa zase rozhodlo potešiť nás kúskom tepla a to vo mne vzbudzuje veselú jarnú náladu. Uplynulé dni pre mňa boli náročné, pretože aj keď sa vám to možno nezdá, som veľký odporca nákupov a nákupných centier. Nekonečné davy ľudí ovešaných nákupnými taškami z predražených obchodov, to skutočne nie je nič pre mňa. Ale situácia si už žiadala moju obetu a tak som sa pred pár dňami vybrala do Maxu a pár ďalších samostatných obchodov. Keďže svadba je už na dohľad, zháňanie posledných doplnkov k mojim šatám bolo viac než nevyhnutné.
Asi po piatich hodinách nákupného maratónu som sa konečne ocitla doma. Ako inak - ovešaná nákupnými taškami z predražených obchodov. Síce sa mi nepodarilo zohnať všetko, čo som mala v úmysle, ale s úlovkami som aj tak spokojná. Pretože ma nebavia nákupy a nebaví ma ani fotiť svoje nákupy v pravidelných intervaloch, rozhodla som sa postovať nákupné články len raz za štvrťrok. Pre vás to znamená, že sa neunudíte k smrti zízaním na moje nové topánky a pre mňa to znamená, že sa neunudím k smrti vymýšľaním nejakého originálneho textu ku každej blbosti, ktorú hodím do košíka. Ale keďže nám už pomaly končí marec, patrilo by sa tento týždeň konečne pustiť do práce a ukázať vám, čo som si zase priniesla z obchodov. Našťastie sa zvykne hovoriť "o tom potom", takže si na článok ešte chvíľu počkáte. Ak ste ale veľmi nedočkavé, sledujte môj instagram, kam budem hádzať aj fotky úlovkov z obchodov.
Dnes vlastne píšem len pár žvástov, aby ste vedeli, že vôbec žijem a svet je konečne opäť gombička. O pár hodín ma čaká autoškola (ako každý utorok), takže by som si mohla prejsť čo sme sa minule učili. Ale poznáte to - nechce sa mi a tak len blúdim internetom a páčikujem všemožné fotky, medzi nimi aj novú ručne robenú bižutériu od mojej kamošky Táni, u ktorej som včera bola na návšteve a odišla som s ďalšími asi 7 pármi náušníc a náhrdelníkom (inak som úplne v poriadku) :-D
Najlepšie aj tak bolo, že som (samozrejme ako vždy) zabudla doma veci, ktoré som jej šla odniesť a kvôli ktorým sme sa hlavne chceli stretnúť. Takže som sa pekne krásne mohla od babky vrátiť cez celé mesto späť domov, vziať tašku s vecami a dávaj ho naspäť na sídlisko. No tak som sa aspoň prešla hore-dole po meste a spálila pár kalórii. Veď po sviatkoch by sa aj patrilo. Niekedy som tak mimo a taká zábudlivá, že si hovorím, že moja diera v hlave má vlastnú sklerózu. Máte to aj vy tak, alebo som len ja taký expert?
No nič, pomaly sa s vami už aj rozlúčim a idem sa venovať ďalším povinnostiam. Nezabudnite ma sledovať aj naďalej, pretože o pár týždňov spustím veľkú giveaway na oslavu 250 000 pozretí môjho blogu, ku ktorým sa pomaly ale isto blížime. Jupíííí. Želám vám krásny deň!
.jpg)