Ahoj!

Určite ste už aj vy zažili takú tú chvíľu precitnutia, keď ste si uvedomili, že celý život len škrečkujete veci, ktoré použijete raz, možno dvakrát za život a na ktoré po chvíli aj tak zabudnete. A práve týmto pocitom som sa tento víkend ocitla tvárou v tvár aj ja. Sedela som na zemi uprostred mojej izby a v nemom úžase hľadela na skrine plné vecí, na ktoré som už pekných pár rokov ani nesiahla. No hej, patrím proste k tým, ktorí škrečkujú bez rozmyslu každú blbosť a odkedy som spoznala Aliexpress, je to so mnou ešte horšie. A tak som si dnes povedala: A DOSŤ!!!

Otvorila som jednu skrinku za druhou, z každej vybrala všetky veci a pustila sa do nekonečného triedenia. Aby som v upratovaní mala aspoň ako-taký systém, rozhodla som sa veci triediť na tri kopy: 

1. NA VYHODENIE, 

2. NA DAROVANIE, 

3. OSTÁVA DOMA. 

Jasné, nič prevratné som nevymyslela, zato to ale skvelo funguje! Človek by sa fakt divil, čo bol za tie roky schopný nahromadiť a koľkokrát to v skutočnosti (ne)použil.

Na hromádke vecí, ktoré poputovali do koša, skončili hlavne moje ústrižky z najrôznejších časopisov, ktorými som si chcela tak nejako obohatiť život - to viete, taká tá inšpirácia, ktorá sa nikdy nestane realitou, lebo ste príliš lenivé realizovať ju. No a potom to boli hlavne staré prívesky, náušnice a iná bižutka, ktorá už má najlepšie roky za sebou. Nechýbali ani klasické lapače prachu, ktoré sú asi úplne zbytočné a ktoré mi len zaberajú miesto na poličkách. V neposlednom rade to bolo obnosené spodné prádlo, pre ktoré z pochopiteľných dôvodov nebudem hľadať nový domov (jedine ak u nejakého úchyla z Pokecu).

Do kategórie Na darovanie šlo hlavne oblečenie, z ktorého som síce už vyrástla, ale ktoré je stále nositeľné a určite urobí radosť sociálne slabším ľuďom v mojom okolí. No a samozrejme aj nejaké zachovalé hračky, zväčša plyšáky, ktoré si spravia výlet do práčky a potom ich mile rada prenechám svojej malej neterke.

Aby som ale neskončila ako úplná socka, niečo som si predsalen nechala. Ak nerátam oblečenie a kozmetiku, ktoré k životu (zatiaľ) rozhodne potrebujem, na milosť som vzala hlavne veci, ktoré mi pripomínajú mojich priateľov a najkrajšie chvíle v mojom živote - sem-tam nejaká fotka, nejaký ten prívesok na kľúče, ktorý mi doniesla kamarátka z Paríža, skriptá z mojich univerzitných čias a pár ďalších drobností, ktoré sa v živote ešte môžu hodiť.

Hoci som si toho nechala pomerne dosť, určite budem v takýchto čistkách pravidelne pokračovať, aby som sa aj ja mohla jedného dňa zaradiť k minimalistom, ktorí si vystačia s pár vecami. Už teraz však môžem s hrdosťou v srdci vyhlásiť, že niet nad to očistiť svoj priestor od zbytočností. Človek sa po týchto čistkách tak nejak cíti lepšie a zrazu zistí, že vlastne nemá žiaden zmysel škrečkovať si každú blbosť, ktorá sa nám na pár sekúnd zapáči, čo je rozhodne skvelým krokom k tomu, aby sme nezaťažovali našu prírodu vysokou spotrebou zbytočností, ktoré nás šťastnými aj tak urobia len na chvíľu. A možno keď prestaneme hromadiť haldy vecí, možno práve vtedy zistíme, že čo nás skutočne naplní, bude práve to, keď budeme menej brať a viac dávať :)

Ja viem, ja viem. S tým písaním blogov to fakt zanedbávam. Poviem vám pravdu, ani sa mi veľmi nechcelo a keď sa mi aj chcelo, nejak na to nebol priestor. Som ja vôbec dobrá blogerka? A som vôbec ešte blogerka? Začínam mať pochybnosti....

Čas od času sa určite aj vám stane, že skrátka nemáte na nič chuť, váš život sa točí len okolo práce a spánku, veľmi rýchleho obeda a znova odznova. V posledných mesiacoch som fakt nemala energiu po práci ešte niečo riešiť a tak mi prepáčte, že som to tu zanedbávala.

Pravdupovediac ani počas týchto štyroch voľných dní som sa tomu moc nevenovala, ale lepšie menej ako vôbec, no nie? Čo ma ale najviac mrzí je, že som stratila všetok kontakt s ostatnými blogermi a čitateľmi. Bude to kurwa ťažké nanovo vybudovať všetky moje blogy, začať sa im opäť venovať a pravidelne prispievať článkami, ktoré vás budú baviť. Nuž, je to výzva a ja ju chcem zdolať, pretože mi v živote naozaj chýba niečo, čo ma bude pravidelne napĺňať šťastím. A blogovanie bolo mojim koníčkom posledných 10 rokov, takže načo by som si hľadala nejaké nové hobby, keď som polovicu života strávila písaním?

Akurát mám obavy ako to všetko budem stíhať. Predsalen mám nový vzťah, v práci ma povýšili a aj okolo domu je stále čo robiť a to hlavne teraz, keď sa blíži jar a je potrebné sa (psychicky) pripraviť na jarné upratovanie. No nič, verím si, že to zvládnem. A aby toho nebolo málo, dávam si predsavzatie k zdravšiemu životu - už žiadna donáška fast foodu do práce, ale pekne poctivo urobená domáca desiata, ktorá zasýti a prospeje môjmu telu. Do toho zamiešať aj trocha viac pohybu, aby sa neopakovali moje mesačné záchvaty bolesti chrbta z februára.... Poviem vám, bolo to peklo!!! Ten pocit keď sa 5 hodín zvíjate od bolesti a nemôžete ani sedieť, ani ležať a ani stáť. Otras. Už som myslela, že je so mnou amen, ale po mesiaci či mesiaci a pol to konečne prestalo. Aj tak to bolo ako dostať jednu cez papuľu, proste také to keď vám život musí dať jasne najavo, že niečo robíte kurwa zle. Takže, dnes štartujem nový život, život plný radosti, zdravia a užívania si voľných chvíľ.

Verím, že to všetko dobre dopadne a my sa opäť budeme stretávať na tomto, alebo pokojne aj na mojich ďalších blogoch. Želám vám veselú veľkú noc, čo najmenej vody a žiadne smradľavé voňavky :)