Ahoj!

Určite ste už aj vy zažili takú tú chvíľu precitnutia, keď ste si uvedomili, že celý život len škrečkujete veci, ktoré použijete raz, možno dvakrát za život a na ktoré po chvíli aj tak zabudnete. A práve týmto pocitom som sa tento víkend ocitla tvárou v tvár aj ja. Sedela som na zemi uprostred mojej izby a v nemom úžase hľadela na skrine plné vecí, na ktoré som už pekných pár rokov ani nesiahla. No hej, patrím proste k tým, ktorí škrečkujú bez rozmyslu každú blbosť a odkedy som spoznala Aliexpress, je to so mnou ešte horšie. A tak som si dnes povedala: A DOSŤ!!!

Otvorila som jednu skrinku za druhou, z každej vybrala všetky veci a pustila sa do nekonečného triedenia. Aby som v upratovaní mala aspoň ako-taký systém, rozhodla som sa veci triediť na tri kopy: 

1. NA VYHODENIE, 

2. NA DAROVANIE, 

3. OSTÁVA DOMA. 

Jasné, nič prevratné som nevymyslela, zato to ale skvelo funguje! Človek by sa fakt divil, čo bol za tie roky schopný nahromadiť a koľkokrát to v skutočnosti (ne)použil.

Na hromádke vecí, ktoré poputovali do koša, skončili hlavne moje ústrižky z najrôznejších časopisov, ktorými som si chcela tak nejako obohatiť život - to viete, taká tá inšpirácia, ktorá sa nikdy nestane realitou, lebo ste príliš lenivé realizovať ju. No a potom to boli hlavne staré prívesky, náušnice a iná bižutka, ktorá už má najlepšie roky za sebou. Nechýbali ani klasické lapače prachu, ktoré sú asi úplne zbytočné a ktoré mi len zaberajú miesto na poličkách. V neposlednom rade to bolo obnosené spodné prádlo, pre ktoré z pochopiteľných dôvodov nebudem hľadať nový domov (jedine ak u nejakého úchyla z Pokecu).

Do kategórie Na darovanie šlo hlavne oblečenie, z ktorého som síce už vyrástla, ale ktoré je stále nositeľné a určite urobí radosť sociálne slabším ľuďom v mojom okolí. No a samozrejme aj nejaké zachovalé hračky, zväčša plyšáky, ktoré si spravia výlet do práčky a potom ich mile rada prenechám svojej malej neterke.

Aby som ale neskončila ako úplná socka, niečo som si predsalen nechala. Ak nerátam oblečenie a kozmetiku, ktoré k životu (zatiaľ) rozhodne potrebujem, na milosť som vzala hlavne veci, ktoré mi pripomínajú mojich priateľov a najkrajšie chvíle v mojom živote - sem-tam nejaká fotka, nejaký ten prívesok na kľúče, ktorý mi doniesla kamarátka z Paríža, skriptá z mojich univerzitných čias a pár ďalších drobností, ktoré sa v živote ešte môžu hodiť.

Hoci som si toho nechala pomerne dosť, určite budem v takýchto čistkách pravidelne pokračovať, aby som sa aj ja mohla jedného dňa zaradiť k minimalistom, ktorí si vystačia s pár vecami. Už teraz však môžem s hrdosťou v srdci vyhlásiť, že niet nad to očistiť svoj priestor od zbytočností. Človek sa po týchto čistkách tak nejak cíti lepšie a zrazu zistí, že vlastne nemá žiaden zmysel škrečkovať si každú blbosť, ktorá sa nám na pár sekúnd zapáči, čo je rozhodne skvelým krokom k tomu, aby sme nezaťažovali našu prírodu vysokou spotrebou zbytočností, ktoré nás šťastnými aj tak urobia len na chvíľu. A možno keď prestaneme hromadiť haldy vecí, možno práve vtedy zistíme, že čo nás skutočne naplní, bude práve to, keď budeme menej brať a viac dávať :)