Zdravím, vážení!

Už je to mesiac čo som sa posledne objavila na blogu a poviem vám, že som nemohla nič lepšie urobiť. Už som potrebovala pauzu, potrebovala som vypadnúť z domu, z môjho mesta a od ľudí, ktorých mám už plné zuby. Potrebovala som na pár týždňov vypnúť internet a nič a nikoho neriešiť...

Už dobrých 10 dní som doma a stále nie a nie venovať sa blogu. Až dodnes. Konečne si sadám k počítaču a riešim ďalšie články, ďalšie príspevky, riešim správy od vás a všetko, čo sa mi tu za ten mesiac nakopilo. Už vidím ako sa zajtra budem kopať do zadku, že mi návštevnosť padla na samé dno, ale to sa dalo čakať, keďže som neprednastavila žiadne články. Nevadí. Ja som rada, že tu stále zablúdi aspoň zopár mojich skalných fanúšikov a kontrolujú, či ešte dýcham. Nebojte, dýcham. 

Za tých pár týždňov bez internetu som mala kopec času premýšľať a vlastne som si uvedomila, že posledný rok života som absolútne premrhala. 99% dňa som strávila ničnerobením a pritom bolo tak veľa vecí, o ktorých som snívala. No proste na facku. Nie som veľkým priaznivcom predsavzatí a sľubov, lebo väčšinu z nich stejne nedodržím, no teraz mám pred sebou jednu veľkú výzvu a síce dať dokopy svoje telo a svoju myseľ. Nakúpila som si knihy o zdravom jedle, o jóge, ajurvéde a o prírodnej kozmetike, takže sa pustím do všetkých týchto vecí a snáď sa budem cítiť aspoň o kúsok lepšie. Počasiu už prestávajú vládnuť neznesiteľné horúčavy, tak hádam oprášim aj bicykel a trochu sa začnem hýbať. Veď by sa po tých 5 nezdravých rokoch na intráku patrilo niečo so sebou robiť.

Síce na zázraky neverím a bohvie ako dlho mi to vydrží, ale som odhodlaná sa s tým popasovať. Tak uvidíme. Aj keď mám teraz povinností vyše hlavy a v podstate som sa od dovolenky ani poriadne nezastavila a behám z jednej oslavy na druhú a makám okolo domu a starám sa o psov a všetky tieto moje každodenné záležitosti, verím, že si aspoň kúsok času nájdem a vypestujem si moje lepšie, zdravšie JA. Držte palce. Vidíme sa pri ďalšom článku ;-)