Ahoj, priateľ môj. Vítam ťa opäť po nejakom čase pri novom článku. Tentokrát to bude skôr denníčkový pokec alebo ak chceš a si dobrodruh, tak TIP kde nesmieš budúci rok chýbať ak miluješ zábavu a dobré pivo. Nie nie, nejdeme na októberfest, na ten si ešte chvíľu počkáme. Reč je o Dni otvorených dverí (DOD) v pivovare Šariš. Východniarom asi nemusím túto akciu predstavovať, keďže na ňu všetci chodíme už roky-rokúce, ale ty keď nie si srdcom východniar, ta čítaj ďalej nech si v obraze. Vieš jak - šalený východ sa nehovorí nadarmo a už tobôž nie ak ti v žilách koluje miesto krvi dobré pivko...

...a že ho v sobotu tieklo potokom, to ti snáď ani nemusím hovoriť. Prvá septembrová sobota je pre každého správneho východniara veľkým sviatkom. Všetci sadajú na autobus (tí menej predvídaví do auta) a vyrážajú smer pivovar. Tú lásku k nášmu pivu cítiš všade - vo vzduchu, v srdci i v pohári s čerstvo načapovanou jedenástkou. Jedenástka bola tohtoročný špeciál a bola tak špeciálna, že na ňu boli najdlhšie rady. Ale ušlo sa každému taže šicko v poradku. A keď si si konečne vystál šoru (rad) na tú svoju vyvolenú, posunul si sa o kus ďalej k ďalšej atrakcii. Ľudí mrte, sa nemôžeš ani pohnúť ta ideš jak buldozér k východniarskym tetovačkám. Na hruď si capneš "srdcom východniar" a na zápästie "jedno" pivečko. Super, vybavená vec, môžeš sa ísť baviť.

Na pódiu Junior s Čekovským robia srandy ne také, rehoceš sa až pivo rozlievaš, ale šak nevadí bo je ho tu dosť. Konečne sa dočkáš svojej obľúbenej kapely, zatrsáš si, zaspievaš si, vyskáčeš sa, zas sa oleješ a zas ti to nevadí bo taký deň je len raz v roku.

Vieš, ono východ to je taký čarovný kraj, kde nemusíš nikoho poznať, ale i tak ho máš rád, lebo šak prečo ne? Šak to takí zlatí ľudze. Kde inde by ti celý húf ľudí začal úplne spontánne bez vyzvania spievať Happy Birthday, keď ne na najväčšej východniarskej akcii? Abo keď Tásler vylezie na stage a ani ústa nemusí otvoriť a už celá pesnička zaspievaná. To inde nezažiješ.

Stánok s jedlom navštíviš maximálne raz, bo šak škoda drahocenného miesta v žalúdku, treba nechať priestor pivu a pokračuješ smer druhý stage. Tam už Šoko v plnej paráde si ide svoj stand-up, zas kydá na ženy ta len prikyvuješ a smeješ sa jak kôň, bo jak sa u nás hovorí - co pravda, to ne hrich. A smiech je zdravý, taže tak. Pivo vypito, ideš po ďalšie, už to ani nerátaš bo do toľko ani rátať nevieš. Sadáš si na pohovku abo kde príde a je ti fasacky. Odvážnejší si trúfajú na kolotoče, ale ty sa len pozeráš, bo toto by si nedal ani bohovi. Nevadí. I tak dobre. 

Celý deň nikomu nedvíhaš telefón, lebo všetci dôležití ľudia sú na DéÓDéčku a ostatní ťa netrápia. Máš svoje pivko a nič ti nechýba. Po pätnástom pollitráku zisťuješ, že sa šouka blíži ku koncu. Čas opäť aktivovať mód buldozéru a môžeš sa predierať davom na zastávku. Chvíľu si počkáš na bus a s plným mechúrom sa nevieš dočkať porcelánového trónu, ktorý na teba doma čaká. Minúty v autobuse si skracuješ spievaním obľúbených pesničiek od IMT a robením posledných selfíčiek. Konečne si doma, padáš do postele a tešíš sa na ďalší ročník a ďalšie pivo.