Existujú seriály, ktoré vás sprevádzajú polovicu vášho života a vy sa ich stejne nemôžete nabažiť. Je skvelé, že aj v dnešnej uponáhľanej dobe si vieme nájsť stovky hodín na sledovanie seriálov, ktoré sme videli už aspoň tisíckrát. Seriály, s ktorými ste vyrástli a odmietate sa ich vzdať. Aj ja mám svojich obľúbencov, ku ktorým sa deň čo deň, rok čo rok vraciam aj keď ich už poznám naspamäť. A práve o tieto skvosty sa chcem s vami podeliť dnes. Som zvedavá, či aj vás chytili za srdce tak ako mňa alebo máte iných obľúbencov...

Ako dieťa deväťdesiatych rokov je pre mňa normálne, že sa celé moje detstvo točilo okolo seriálu Priatelia. V tom čase chodili v televízii samé nudné programy ako Uragán či Slávici na ulici a preto bola americká zmena vítaná. Tento seriál mi nesmierne prirástol k srdcu, doteraz spomínam ako sme naň deň čo deň s maminou čakali. Spolu so seriálom Frasier predstavujú Priatelia neodmysliteľnú súčasť môjho detstva a hocikedy si oba tieto seriály rada pozriem aj v súčasnosti.

Koláčiky brownies - pochúťka, ktorá sa neodmieta. Hoci som ich sama začala piecť už pred pár rokmi, ich skvostnej chuti sa nemôžem nabažiť. Milujem, keď je cesto ešte vláčne a má výraznú čokoládovú chuť, ktorá sa rozplýva na jazyku. Na internete nájdete mnoho podôb tohto malého kúsku neba, no ja mám najradšej čisto čokoládové prevedenie, ktoré si vychutnávam k horúcej jamajskej káve z pohoria Blue Mountains. Vedeli ste, že prvá zmienka o brownies siaha až do roku 1896? Brownies však boli vytvorené už v roku 1893 ako dezert určený špeciálne pre dámy, ktoré sa zúčastnili World's Columbian Exposition pri príležitosti 400. výročia objavenia Ameriky Krištofom Kolumbusom. Tieto koláčiky mali predstavovať akúsi miniatúru chutných tort. Aj preto sú koláčiky brownies svojou chuťou tak jedinečné a výnimočné.

Legendárne tenisky Converse nemusím hádam nikomu predstavovať. Táto značka bola založená pred 107 rokmi v americkom štáte Massachusetts. Najobľúbenejším modelom tejto značky sú topánky All Star. Výrobca slávnej obuvi sa pri tomto modeli vyhral s niekoľkými stovkami designov, navrhnutými tak, aby si medzi nimi našiel tie pravé každý z nás. Ničím nezvyčajným nie sú motívy vesmíru či komixových postavičiek. A ak by ste si predsalen nevedeli zo širokej ponuky vybrať, stále máte možnosť navrhnúť a nechať si vyrobiť svoje vlastné conversy. ;-)

Pre mňa najväčším talentom z Ameriky je rozhodne raper Eminem. Pamätám si akoby to bolo včera, keď tento chlapík prerazil hitom The Real Slim Shady a prvýkrát sme o ňom počuli aj na Slovensku. Od tej doby ma jeho hudba drží a ja s radosťou sledujem, ako Marshall napreduje. Za tie roky v hudobnom priemysle si vyslúžil hodnosť kráľ hip-hopu, ktorú obhájil niekoľkými Grammy oceneniami v kategórii The Best Rap Album. V posledných rokoch zaujal hitmi Love the way you lie a hitom Monster, na ktorých s Eminemom spolupracovala slávna speváčka Rihanna. V súčasnosti má Eminem na konte 11 albumov a v mojom iPode nezastupiteľné miesto.

Na záver tu mám anjelikov z Victoria's Secret, známe po celom svete. Krásne modelky predvádzajúce nádherné vyšperkované kúsky spodnej bielizne vám ostanú dlho v pamäti. Táto značka je žiadúca na celom svete pre svoje skvostné kúsky spodnej bielizne či plaviek. Za zmienku stoja aj rozkošné pyžamká či funkčné športové oblečenie. Stále populárnejšou sa stáva aj kozmetika tejto značky, u nás hojne zastúpená predovšetkým telovými sprejmi Victoria's Secret. 

1. Naplánuj si záverečné skúšky dôkladne

Pravdepodobne moja univerzita nebola jediná, kde sa študenti išli zblázniť z termínov skúšok. Učitelia ich dávali málo a aj tých pár dátumov sa väčšinou prekrývalo s inými predmetmi. Každý rok som si vravela "Tak tento semester sú tie termíny úplne na prd". A každý rok to bola viac a viac pravda. Neraz sa stalo, že som za uplynulý semester mala 6 skúšok a termínov? Nuž, 14. januára odo mňa profesori zjavne očakávali, že budem trpieť silným záchvatom schizofrénie, keďže na ten deň sme mali termín skúšky až z 5 predmetov. Niekoľko skúšok v jeden deň ale nie je nič nezvyčajné. Raz sa mi stalo, že som bola prihlásená na dve ústne skúšky, ktoré začínali tesne po sebe - jedna mala začať o 7:30, druhá o 8:00. Vravím si, ráno pôjdem prvá, za pol hodinky si to odkecám a v pohode stíham druhú skúšku. Čo čert nechcel, milá pani MVDr. PhD. Nemenovaná si zmyslela, že príde do práce až o 8:00 a aby toho stresu pre nás nebolo náhodou málo, veselo nás upozornila, že skúšať začne až 8:30, lebo si musí dať kávičku. Čakám, čakám, dostanem sa na rad. Pani doktorka ma s úsmevom dodžubáva otázkami, na ktoré odpoveď ani Google nepozná (navyše nespadajú pod obsahovú náplň daného predmetu). Vyhodila ma, špica! S hodinovým meškaním utekám na druhú skúšku. Vystresovaná z predošlého vyhadzovu, hladná a unavená - tak to je veru ten najhorší možný stav v akom sa dostaviť na skúšku. Našťastie pre mňa som si vytiahla ľahké otázky a tak sebavedomo odpovedám a tvárim sa ako najmúdrejší zootechnik na svete. Dal mi Béčko, YES! Teraz si hovoríš, že si niečo také ešte nezažila? Nezúfaj, aj na teba dôjde!

Z tohto celého však vyplýva jedna vec. Skúšky plánuj s rozumom. Neber si toho na plecia priveľa, radšej sa vykašli na behanie zo skúšky na skúšku a riaď sa pravidlom: "Jedna skúška denne stačí". Ak sa ti termíny prekrývajú ako mne, zohľadňuj náročnosť predmetov. Teda keď mám v pondelok skúšku a ďalšiu chcem mať v stredu, na učenie mi ostane len deň a pol. Preto ak je na tento čas vypísaných viacero predmetov, vyber si ten, ktorý si schopná sa za tak krátky čas dobre naučiť. Je lepšie ísť na istotu, než stratiť drahocenný termín skúšaním či to vyjde alebo nie. Takisto je nutné prihliadať na to, či si v deň skúšky (myslím ten pondelok) schopná sa ešte učiť. Ja osobne potrebujem zvyšok dňa po skúške odpočívať a teda by mi medzi pondelkom a stredou ostal na učenie len jeden deň a to nie je bohviečo. 

Väčšina mladých ľudí sa vyberie študovať mimo svoj rodný kraj a teda sú odkázaní na bývanie v študentskom domove. O intrákoch kolujú všemožné historky, niektoré zábavné, iné skôr strašidelné, no človek - študent - sa s tým tak či tak musí proste popasovať. Prešli sme tým (takmer) všetci a teraz je rad na tebe...

Život na internáte bol pre mňa veľkou výzvou a to ani nie som rozmaznaný fracek, ktorý bez maminky nevydrží ani minútu. Najviac zo všetkého som sa obávala snáď toho, že budem stovky kilometrov od mojich priateľov. Žijeme síce v 21. storočí a môžeme komunikovať na desiatkach sociálnych sietí, ale predsalen je to iné ako byť s niekým face to face. Doteraz si pamätám ten deň, kedy ma mamina zaviezla do Nitry. Bol to víkend pred začiatkom semestra. Mala som asi tak milión kufrov a žiadne vedomosti o meste, do ktorého som sa sťahovala. Deň D bol tu a bol chvíľami smiešny a chvíľami desivý. Pred cestou som asi tak tisíckrát skontrolovala všetky potrebné dokumenty k tomu, aby som sa mohla prihlásiť na internát - fotka, papiere o pridelení internátu, občiansky preukaz, ISIC, všetko mám, vyrážame. Po zhruba štyroch hodinách sme boli pred internátom. Už nebolo cesty späť. Od pracovníčok internátu som prevzala zmluvu o ubytovaní, vyplnila požadované kolónky a čakala som, kým prídem na rad. Bolo to tu - dostala som ubytovací preukaz, kľúče od mojej izby spolu s inštrukciami, ktorým smerom mám ísť a kde dostanem posteľnú bielizeň. Ideme! Izbu som bez problémov našla, otočila kľúčikom a... OSTALA ZHROZENÁ. Nečakala som síce žiaden luxus či neobvyklý komfort, ale to, čo ma čakalo za dverami, bol predsalen šok. Veľký šok! Izba pre troch bola menšia ako moja kúpeľňa doma, na pravej strane v stene veľká diera, z ktorej sa radostne sypal prach, vápno, omietka a vlastne všetko, čo malo držať pokope, bolo popadané na posteli. Fajn, tam spať nebudem. Vybrala som si spodné lôžko poschodovej postele po mojej ľavej ruke. Nič moc, ale stále lepšie ako tá posteľ napravo. Skladám si tašku z pleca a idem do auta pre ďalšie veci. Zmierená so situáciou si vyzdvihujem posteľné prádlo, dávam ho na posteľ s myšlienkou "toto bude moje teritórium" a vyberám sa s maminou na nákupy drobností, ktoré som nechcela ťahať so sebou. Obe sme v rozpakoch, ale nič sa nedá robiť. Po návrate z nákupu už neostávalo nič iné, len sa rozlúčiť. Snažila som sa neplakať ale to vieš, občas neudržíš slzy. Obzvlášť ak ti je jasné, že teraz si v tom sama až po uši a najbližší mesiac neuvidíš ani svoju rodinu, ani svojich priateľov. Tak teda, vitaj Nitra!

Hoci sa každý internát líši nielen komfortom, ale i vybavením, pár základných vecí budeš potrebovať na každom z nich a aby si narozdiel odo mňa na nič nezabudla, pomôžem ti so základným zoznamom vecí čo si vziať so sebou na internát a čo nechať doma.

1. OBLEČENIE

Určite nemusím písať, že si máš vziať dostatok oblečenia. Odporúčam prihodiť si aj teplé veci,  pretože hoci sa na intrák budeš sťahovať v septembri a ten býva ešte pomerne teplý, večer na intrákoch v tomto období ešte kúriť nezvyknú a ak budeš mať také "úžasné" okná ako my, je veľká šanca že zamrzneš. Takisto si premysli kedy pôjdeš domov. Nemusíš so sebou všetko ťahať už pri sťahovaní, ale určite je fajn vziať toho čo najviac - obzvlášť ak idetš autom a môžeš využiť veľký kufor. Zober si aj pohodlné oblečenie, v ktorom budeš behať po internáte. Síce to tam prvé dva týždne vyzerá ako na týždni módy v Miláne, ale potom sa na to všetci vyprdnú a chodia v teplákoch. Pohodlie je na nezaplatenie - ver mi. Určite si nezabudni zobrať viacero typov obuvi. Ja som si vždy zabalila pohodlné botasky, ale aj niečo elegantnejšie, v čom som chodila na skúšky. No a samozrejme papuče. Niektoré moje spolubývajúce mali extra papuče do izby a extra papuče do kúpeľne, ale ja som to vyriešila univerzálnymi crocsami, ktorým nevadí ak sa namočia počas záplavy v kúpeľni. Čo sa týka prania oblečenia, úplne najlepšie je, ak si môžeš prádlo vyprať na internáte, ale mysli na to, že niekde sa za túto službičku platí. Tak či onak si pribaľ sušiak na oblečenie, prípadne šnúru na prádlo a pár štipcov. A priprav sa na to, že si prádlo budeš sušiť pravdepodobne v izbe - sušičku majú zväčša len tie drahšie internáty. Ani prať nebudeš môcť kedy sa ti zachce. Na práčku bol spravidla vždy nekonečný rad a preto sa neraz stane, že budeš musieť prať o druhej v noci alebo o šiestej ráno. Rátaj s tým a toho oblečenia si fakt vezmi do zásoby.

2. DROGÉRIA, LIEKY A INÉ NEVYHNUTNOSTI

Samozrejmosťou sú hygienické potreby - zubná kefka, zubná pasta, toaletný papier, šampón, sprchový gél, mydlo, krémy, make-up - proste všetky tie serepetičky, čo my ženy používame. K sprche patrí pochopiteľne aj uterák a osuška, nezabudni na ne - ideálne po 2 kusy z každého aby si neostala mokrá, keď budeš prať a kým ti mokré veci vyschnú. To mi pripomína - kúp si rovno aj háčiky, na ktoré si budeš uterák vešať, pretože tie na intrákoch nezvyknú byť.  Pribaľ si aj malú lekárničku, ktorá bude obsahovať minimálne tabletky na bolesť hlavy/zubov/žalúdku a leukoplast. Ak berieš nejaké iné lieky, nezabudni aj na ne. Zísť sa ti takisto môže ihla a niť, pretože tu a tam sa ti niečo roztrhne a budeš to potrebovať zašiť. Toto všetko sú len drobnosti, no pochopiteľne drogériu budeš používať každý deň. Ja som ju balila až nakoniec, pretože sú to veci, ktoré si môžeš kúpiť až na mieste a ak máš obmedzené množstvo batožiny, týmto sa fakt nemusíš zaťažovať.

3. KUCHYŇA

Čo sa týka kuchynského vybavenia - na internáte to býva bieda, kuchynky sú zväčša vybavené len dvojplatničkou, v tom lepšom prípade aj mikrovlnkou. Nič viac, nič menej. Takže si doma nezabudni vlastný príbor, nejaký ostrý nôž, ktorý si poradí nielen s pečivom, ale aj zeleninou/ovocím/mäsom atď. Vezmi si tiež pohár, prípadne šálku, ktoré znesú aj horúce nápoje (to keď ti nepôjde radiátor) a kávovú lyžičku (na tú som prvý rok zabudla). Taniere pripomínať nemusím, ale na zoznam si pripíš ešte aj plastové misky na jedlo. Ver mi, ak budeš mať tak nespoľahlivú chladničku ako sme mali my (a to sme chladničku mali až v treťom ročníku, kedy sme šli na jeden z najlepšie vybavených internátov - ani sa ma nepýtaj, ako sme prežili tie prvé dva roky bez chladničky), samotné obaly, v ktorých sú potraviny balené, ti stačiť nebudú. Naša prvá chladnička totižto tiekla jedna radosť, takže všetko, čo nebolo v uzavretej plastovej krabičke, bolo do hodiny mokré. Plastové boxíky som tiež ocenila keď som sa ponáhľala z obedu späť do školy a nemohla som ho celý dojesť - zvyšok som si so sebou vzala na izbu a zjedla ho na večeru. Hodiť sa ti môže napríklad aj taká miska na cereálie či polievku, doska na krájanie, sitko na čaj, panvica - ale bez toho všetkého sa dá nejaký čas prežiť, pretože si šikovná a určite ti improvizácia nerobí problém. Ideálne je dohodnúť sa so spolubývajúcimi, či budete mať každá vlastné hrnce (cez víkendy obyčajne internátne jedálne nefungujú), alebo jedna z vás donesie hrnce, druhá rýchlovarnú kanvicu a ďalšia napríklad toaster a budete sa o tieto veci deliť. Je to na vás a na tom, či si alebo nie si sebecká a či bude na izbe dosť miesta na všetky tieto veci. Ja som mala v prvom ročníku všetko vlastné a keďže som veľmi rýchlo zistila, že kuchynky sú v čase obeda obsadené, dokúpila som si aj jednoplatničku. Zísť sa ti môže aj cedník na cestoviny, tie som si robila veľmi často, pretože je to rýchle, nenáročné a hlavne lacné jedlo. Keď už sme pri tom varení, určite nezabudni nejakú chňapku či utierku, aby si sa nepopálila pri manipulácii s horúcimi hrncami.

4. VECI DO ŠKOLY

Počas prvého semestru som si ako taký mimoň nosila na každý predmet extra zošit. Lenže kopukrát sa stalo, že sme začali preberať jednu tému na prednáške a inú tému na cvičení a bolo nutné písať prednášky od začiatku zošita a cvičenia z opačnej strany. A kopukrát sa tiež stalo, že zrazu sme preberali na prednáške aj na cvičení rovnakú tému, ale s iným vyučujúcim. Takže v zošite zavládol chaos a učiť sa z neho bolo veľmi stresujúce. V druhom semestri som vytuningovala svoj systém a zaobstarala si šanón a doňho kúpila prázdne hárky papiera. K tomu stačili už len farebné rozdeľovače pre jednotlivé predmety a dokonalý systém bol na svete. Kedykoľvek som potrebovala niečo prehodiť, jednoducho som vybrala daný list papiera a založila ho tam, kam som potrebovala. Každú tému som mala perfektne zoradenú a vďaka poznámke na kraji papiera (poradie prednášky/cvičenia) som vedela, čo k čomu patrí. Okrem zošitov/šanónu na poznámky si nezabudni kúpiť perá. Na vysokej škole platí, že čím viac farieb máš, tým lepšie. Látka sa tu preberá omnoho podrobnejšie než na strednej škole a preto sa priprav na milión členení, nadpisov, podnadpisov, skupín a podskupín - rôzne farby ti pomôžu lepšie sa zorientovať v poznámkach. Často sa mi v škole zišla lepiaca páska a nožnice - učitelia nám zvykli nosiť ešte extra poznámky na papieroch, prípadne obrázky k preberanej látke, ktoré som si potom dolepovala k svojim poznámkam. Určite nezabudni na kalkulačku a farbičky či fixy - aj tie som využívala pomerne často, hoci som neštudovala žiaden umelecký odbor. Dobré je mať na izbe aspoň jeden spinkovač na dokumenty a zásobu euroobalov (oceníš to hlavne pri referátoch a projektoch).