Sedieť o tretej v noci po tme v izbe je mi už akosi prirodzené, proste najlepší čas na premýšľanie a dávanie si života do poriadku. Aj dnes... Všetko mi už lezie hore krkom, všetkého mám dosť, cítim sa vyčerpaná, psychika v prdeli a telo začína tiež pomaly štrajkovať. Nemôžem spať, nemôžem jesť, nemôžem nič... Celé zle.

Premýšľam o zmene práce, premýšľam o tom, či som ešte vôbec schopná niečo vo svojom vnútri cítiť, premýšľam, či by nebolo jednoduchšie sa skrátka len tak zbaliť a navždy odísť. Len ja sama, samučičká. Niekam, kde nikoho nepoznám. Niekam, kde by som mohla začať úplne od začiatku. Proste s čistým štítom. Ukázať svetu, že ja na to mám, ukázať, že som niekto. Ukázať, že aj na mne záleží. Pretože pokiaľ vás vaše okolie nedokáže oceniť, budete stále nešťastný...

Aj ja som si ešte donedávna myslela, že dobré vzťahy v práci sú to najdôležitejšie, ale pomaly prichádzam na to, že vlastne v tomto dospeláckom živote všetci kopú len za seba a za nikoho iného. Aj keď sa ešte stále tvoria nejaké priateľstvá, v konečnom dôsledku každý hrá tak, aby prežil. Ľudia sú hyeny a práve teraz nastal čas, aby som sa aj ja stala hyenou. Aby som ukázala, že ma nikto a nič nezlomí. Že toho zvládnem omnoho viac, než na koľko vyzerám... Ibaže stále premýšľam, či to vôbec stojí za to. Či mi títo ľudia stoja za to. Za tú námahu a všetko okolo toho. A či mi vôbec záleží na tom, čo si o mne vlastne myslia.... Neviem, netuším. Na jednej strane chcem zotrvať a vytrieť im zrak, na druhej strane je mi srdečne jedno čo bude ďalej. Stojím jednou nohou na hranici rezignácie a druhou som pripravená vyštartovať a vydať zo seba maximum. 

...ach, kiež by som nebola takejto drbnutej povahy... Snažím sa na úkor seba samej aj keď viem, že z toho nič nebudem mať. Prečo som taká? Netuším. Stále nad tým premýšľam, kalkulujem, plánujem a potom stačí, že ma niečo rozhodí a znova vidím celú tú situáciu úplne inak. A som zaseknutá. A neviem čo ďalej. Čo bude lepšie? Ostať? Odísť? Vážne netuším.... 

Ahoj!

Určite ste už aj vy zažili takú tú chvíľu precitnutia, keď ste si uvedomili, že celý život len škrečkujete veci, ktoré použijete raz, možno dvakrát za život a na ktoré po chvíli aj tak zabudnete. A práve týmto pocitom som sa tento víkend ocitla tvárou v tvár aj ja. Sedela som na zemi uprostred mojej izby a v nemom úžase hľadela na skrine plné vecí, na ktoré som už pekných pár rokov ani nesiahla. No hej, patrím proste k tým, ktorí škrečkujú bez rozmyslu každú blbosť a odkedy som spoznala Aliexpress, je to so mnou ešte horšie. A tak som si dnes povedala: A DOSŤ!!!

Otvorila som jednu skrinku za druhou, z každej vybrala všetky veci a pustila sa do nekonečného triedenia. Aby som v upratovaní mala aspoň ako-taký systém, rozhodla som sa veci triediť na tri kopy: 

1. NA VYHODENIE, 

2. NA DAROVANIE, 

3. OSTÁVA DOMA. 

Jasné, nič prevratné som nevymyslela, zato to ale skvelo funguje! Človek by sa fakt divil, čo bol za tie roky schopný nahromadiť a koľkokrát to v skutočnosti (ne)použil.

Na hromádke vecí, ktoré poputovali do koša, skončili hlavne moje ústrižky z najrôznejších časopisov, ktorými som si chcela tak nejako obohatiť život - to viete, taká tá inšpirácia, ktorá sa nikdy nestane realitou, lebo ste príliš lenivé realizovať ju. No a potom to boli hlavne staré prívesky, náušnice a iná bižutka, ktorá už má najlepšie roky za sebou. Nechýbali ani klasické lapače prachu, ktoré sú asi úplne zbytočné a ktoré mi len zaberajú miesto na poličkách. V neposlednom rade to bolo obnosené spodné prádlo, pre ktoré z pochopiteľných dôvodov nebudem hľadať nový domov (jedine ak u nejakého úchyla z Pokecu).

Do kategórie Na darovanie šlo hlavne oblečenie, z ktorého som síce už vyrástla, ale ktoré je stále nositeľné a určite urobí radosť sociálne slabším ľuďom v mojom okolí. No a samozrejme aj nejaké zachovalé hračky, zväčša plyšáky, ktoré si spravia výlet do práčky a potom ich mile rada prenechám svojej malej neterke.

Aby som ale neskončila ako úplná socka, niečo som si predsalen nechala. Ak nerátam oblečenie a kozmetiku, ktoré k životu (zatiaľ) rozhodne potrebujem, na milosť som vzala hlavne veci, ktoré mi pripomínajú mojich priateľov a najkrajšie chvíle v mojom živote - sem-tam nejaká fotka, nejaký ten prívesok na kľúče, ktorý mi doniesla kamarátka z Paríža, skriptá z mojich univerzitných čias a pár ďalších drobností, ktoré sa v živote ešte môžu hodiť.

Hoci som si toho nechala pomerne dosť, určite budem v takýchto čistkách pravidelne pokračovať, aby som sa aj ja mohla jedného dňa zaradiť k minimalistom, ktorí si vystačia s pár vecami. Už teraz však môžem s hrdosťou v srdci vyhlásiť, že niet nad to očistiť svoj priestor od zbytočností. Človek sa po týchto čistkách tak nejak cíti lepšie a zrazu zistí, že vlastne nemá žiaden zmysel škrečkovať si každú blbosť, ktorá sa nám na pár sekúnd zapáči, čo je rozhodne skvelým krokom k tomu, aby sme nezaťažovali našu prírodu vysokou spotrebou zbytočností, ktoré nás šťastnými aj tak urobia len na chvíľu. A možno keď prestaneme hromadiť haldy vecí, možno práve vtedy zistíme, že čo nás skutočne naplní, bude práve to, keď budeme menej brať a viac dávať :)