Akoby zázrakom sa mi podarilo vytvoriť si rozvrh hodín len na tri dni - pondelok, utorok a stredu a tak som sa mohla po dvoch týždňoch v Nitre vrátiť domov na východ. Celý štvrtok som v podstate prespala, lebo byť od 7 do 19 v škole dá človeku zabrať, plus ak k tomu prirátam cestu domov, tak sa ani nečudujem, že som bola KO. Ozaj, v piatok som bola vo Vranove nad Topľou, kde som si z útulku adoptovala nechcenú korytnačku, ktorú niekto vyhodil na sídlisku. Asi nikdy nepochopím, ako môže niekto mať dlhé roky domáceho miláčika a potom sa ho bezcitne zbaviť vyhodením na ulicu.

Jedno šťastie, že sa jej ujali dievčatá z útulku a hľadali jej nový domov. Nemohla som ju nechať na pospas osudu, cítila som, že jej musím pomôcť. Pôvodne som jej chcela dať meno Franklin, ale ukázalo sa, že je to asi samička, takže vám dávam možnosť vymyslieť vhodné meno pre korytnačiu slečnu. Inak je veľmi milá a prítulná. Zbožňuje hladkanie po pancieri, upokojuje ju to. A aby som vyvrátila mýtus o tom, že korytnačky sú pomalé a lenivé, tak táto moja "útulkáčka" je rýchlejšia než svetlo. Len čo som ju vypustila na záhrade, rozbehla sa dole lúkou a mala som problém ju chytiť.